Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Michal Kováč (1993 - 1998)
22.03.2009 Celý región
Ing. Michal Kováč, CSc. bol prvým prezidentom SR. Do tejto funkcie ho zvolili ako kandidáta HZDS poslanci NR SR v druhom kole volieb dňa 15. februára 1993.Dňa 2. marca 1993 ho inaugurovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky. Funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.
Michal Kováč , pôvodným povolaním ekonóm a bankár sa narodil sa 5. augusta 1930 v Ľubiši, okres Humenné. V roku 1954 absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave.
Pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS). V bankovníctve pôsobil od roku 1956 až do decembra 1989. V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube. V rokoch 1967 až 1969 bol námestníkom riaditeľa Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z tejto funkcie odvolali a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.
Popri práci v bankách externe prednášal do roku 1967 na VŠE. Pracoval aj ako vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr, do roku 1989 v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu.
Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 externe prednášal ekonomiku a financovanie na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave.
Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS). Po voľbách roku 1992 bol od 25. júna členom predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).
Po roku 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Od 30. apríla 1991 do februára 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
V období od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia funkciu ministra financií, miezd a cien. Od 27.júna 1990 bol znova ministrom financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády (Vladimíra Mečiara) podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.
V prezidentských voľbách 1999 kandidoval na funkciu hlavy štátu. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.
Počas funkcie prezidenta SR sa stal svedkom únosu vlastného syna do rakúskeho Hainburgu 31. augusta 1995, z čoho bola podozrivá Slovenská informačná služba.
Michal Kováč , pôvodným povolaním ekonóm a bankár sa narodil sa 5. augusta 1930 v Ľubiši, okres Humenné. V roku 1954 absolvoval štúdium na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Bratislave.
Pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky československej (ŠBČS). V bankovníctve pôsobil od roku 1956 až do decembra 1989. V rokoch 1965 až 1966 prednášal v bankovej škole na Kube. V rokoch 1967 až 1969 bol námestníkom riaditeľa Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969 ho z tejto funkcie odvolali a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto za radového bankového úradníka.
Popri práci v bankách externe prednášal do roku 1967 na VŠE. Pracoval aj ako vedeckovýskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr, do roku 1989 v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu.
Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 externe prednášal ekonomiku a financovanie na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave.
Od júna 1990 do decembra 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR (za VPN, neskôr HZDS). Po voľbách roku 1992 bol od 25. júna členom predsedníctva FZ ČSFR. Na prvom zasadnutí federálneho parlamentu ho dňa 25. júna roku 1992 zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do 31. decembra 1992, t.j. do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR).
Po roku 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Od 30. apríla 1991 do februára 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).
V období od 12. decembra 1989 do 26. júna 1990 zastával vo vláde národného porozumenia funkciu ministra financií, miezd a cien. Od 27.júna 1990 bol znova ministrom financií, miezd a cien. Obidva razy bol do vlády delegovaný hnutím VPN. Po odvolaní predsedu vlády (Vladimíra Mečiara) podal demisiu a 18. mája 1991 ukončil činnosť vo vláde.
V prezidentských voľbách 1999 kandidoval na funkciu hlavy štátu. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.
Počas funkcie prezidenta SR sa stal svedkom únosu vlastného syna do rakúskeho Hainburgu 31. augusta 1995, z čoho bola podozrivá Slovenská informačná služba.
0
www.ZIVOTPO.sk
